VODNÁ VÍLA – RUSALKA - BEREGŇÁ

Jedným zo slovanských oberegov–amuletov boli rusalkiné kvety - vodné ľalie, ktorú Rusy volali „odoleň-tráva“. „Odolieť“ znamenalo „ zdolať“. Vodné ľalie sušili a zašívali do vrecúška, z ktorého vyrobili obereg. Opasok s odoleň-trávou chránil cestujúcich. Vyšitý na odeve odoleň -kvet chránil majiteľa odevu.

Keď uveríme pozorovaniam našich Predkov, Víly - Rusalky boli niekedy rozšíreným a častým javom. Teraz je to zriedkavosť. Stravovali sa vôňou kvetov, éterom, čo mohlo byť niečo ako stravovanie sa pranou. Tým možno vysvetliť ten fakt, že Rusalky rady chodili nahé, alebo skôr ich videli tančiť. Pokožka dokáže absorbovať vzduch, dýcha nim. Ony sa tak vlastne stravovali – zbierali z okolia éter a jeho energiu celým telom. Preto tak rady tancovali na poludnie na lúkach – vtedy keď zohriatá zem dýcha. Vedeli zatancovať niekoho na smrť, zobrali jeho životnú silu – energiu. Vedeli sa zhmotniť v našom svete a pri nebezpečí sa stať neviditeľnými, ľahko prechádzali do iného sveta/dimenzie - Navi.

Rusalky sú starým symbolom ženskej energie zeme, energie ženskej a materskej lásky, slúžiacej ľuďom a ochraňujúcej ľudí a prírodu. Neskôr, pod vplyvom konkurentných náboženstiev, sa stali z rusaliek nebezpečné temné bytosti, ale spočiatku to boli dobrí duchovia Zeme, úlohou ktorých bolo chrániť a rozširovať život. Kedy sa to stalo? Vtedy, keď človek prestal vnímať prírodu ako matku a ochrankyňu ale ako súpera, ktorého sa snažil podrobiť, potlačiť nie len prírodné živly ale aj ženskú energiu univerza. K čomu to priviedlo? Vidíme na vlastné oči. Zem sa stáva neúrodnou, je porušená rovnováha medzi ženským a mužským prvkom. Prečo teraz sa nestretávame s rusalkami – beregyňami? Rusalky sú prírodné bytosti a preto ich nevidia ľudia, čo žijú v mestách. Okrem iného Matka- Zem, pod vplyvom zlej ekológie, stráca svoju životodárnu silu, pomaly ju zabíjame. Alebo sa s nimi stretávame? V jednom dokumentárnom filme o stretnutiach s anjelmi rozprávali o podivnom prípade záchrany havarovanej na aute mamičky s malým dieťaťom. Auto zostalo obrátené v hustom lese medzi stromami, nedalo sa z neho vyjsť a z cesty ho nebolo vidieť. Mamička spomínala, že sa ich ujali dve krásne nahé dlhovlasé ženy, ktoré sa snažili upokojiť plačúce dieťa. Pomoc privolali tak, že zobrali kusy detského odevu a položili ho na cestu a na krovie, aby ukázali smer k autu. Auto našli vodiči, čo si tieto veci všimli. Po celý čas tieto ženy zostávali pri havarovanom aute a vzdialili sa až vtedy, keď si boli isté, že obetiam pomôžu. Zvláštnosťou bolo to, že ich nikto neuvidel okrem dieťaťa a jeho mamičky. Mamička si myslela, že to boli anjeli. Keď že mali výrazné ženské nahé postavy, možnože tentokrát to boli rusalky – beregyne?

Teraz Beregyňami volajú ženy, ktoré sa snažia chrániť členov Rodu a Prírodu kde Rod žije. Často sú to slovanské kňažky, chrániace starú tradíciu. Nie je to agresívna postava súčasnej emancipácie, pri ktorej sa ženy snažia napodobniť mužov v najhorších prejavoch mužského prvku. No nie sú to ani zotročené bytosti, ktoré pohŕdajú krásou a telom, ženským prvkom vo svojej podstate. Beregyne sa pokúšajú o záchranu rovnováhy života a záchranu celistvej ľudskej bytosti. Beregyňou sa môže stať každá žena, ktorá prijme a nájde v sebe túto pravekú múdrosť, vie aká veľká je moc ženskej energie a je ochotná chrániť svoje okolie .